Môžem do bakalárskej práce použiť online zdroje?
Musíte! A tým by sme mohli tento článok aj uzavrieť. Avšak, pozrieme sa na tento problém trochu komplexnejšie a to hneď z niekoľkých strán. Prečítajte si, ako dôsledne vyberať zdroje do vašich prác z internetu a prečo by ste sa nemali uspokojiť hneď s prvým výsledkom.
[[contentNavigation]]
Aké zdroje použiť? Aké zdroje hľadať/nehľadať? Čo je to vlastne bakalárska práca? Čo má obsahovať? Čo je jej súčasťou? Načo sa zamerať v bakalárskej práci? Ako správne zdroje uvádzať a citovať?
Na tieto všetky vyššie položené otázky si teraz odpovieme nižšie a začneme tým, čo je to vlastne bakalárska práca, nazývaná tiež bakalárka alebo bakalárska záverečná práca. Ide o záverečnú prácu, ktorá je súčasťou vysokoškolského štúdia a jej obhajoba je súčasťou štátnej skúšky. Samotným autorom bakalárskej záverečnej práce je študent vysokej školy. Študent ňou ukončí 1. stupeň vysokoškolského štúdia na svojej univerzite a získa tým titul bakalár (Bc.). Na rozdiel od niektorých titulov sa tento titul píše pred menom absolventa vysokej školy.
Zameranie a správny výber témy
Čo sa týka zamerania a výberu témy bakalárskej práce. Študenti by sa mali zamerať na témy, ktorým rozumejú a boli už s nimi v kontakte počas štúdia na vysokej škole, prípadne sa s nimi stretli v praxi. Téma by tak mala byť orientovaná na oblasť vášho záujmu a na vaše skúsenosti a vedomosti v danom odbore. Témy bakalárskych prác sú vopred zverejnené školiteľmi jednotlivých katedier, prípadne je možné určiť si vlastnú tému a navrhnúť ju školiteľovi, ktorého si študent sám vyberie. Následne je len na školiteľovi, či tému príjme alebo nie a ponúkne študentovi inú tému, prípadne iného školiteľa. Prečo spomíname iného školiteľa? Pretože, môže sa stať, že študent si vymyslí tému, ktorá ho zaujíma, príde za školiteľom a ten mu povie, že už má obsadenú kapacitu študentov aj témy. Vtedy musí študent zháňať iného školiteľa, prípadne sa zamerať na iný výber témy. Každý študent musí vopred vedieť, o čom chce písať, čomu sa chce vo svojej bakalárskej práci venovať a ako kvalitne chce mať prácu vypracovanú. Preto je vhodné začať s výberom témy už v 2. ročníku na vysokej škole a následne sa poradiť so školiteľom, čo sa týka výberu témy a spracovania práce. Školiteľ dokáže pomôcť správne nasmerovať študenta a, tiež poskytnúť mu množstvo odborných rád pri písaní, na čo by si mal dať študent pozor, čomu sa má vyvarovať a na druhej strane, na čo by sa mal zamerať viac. Rozsah práce je stanovený smernicou vysokej školy. Spravidla sa jedná o 30-50 strán. Písmo je Times New Roman a veľkosť písma sa odporúča 1,5. Ďalším dôležitým krokom je si dať pozor na to, čo všetko sa ráta podľa smernice do rozsahu práce. Väčšinou sa rozsah práce začína rátať od úvodu, cez kapitoly, podkapitoly, záver, až po zoznam použitej literatúry. Do rozsahu práce sa určite neráta: titulný list, úvodná strana, poďakovanie, čestné vyhlásenie, abstrakt v slovenskom jazyku, abstrakt v anglickom jazyku, tabuľky, grafy, skratky, značky. Preto sa odporúča pri písaní riadiť smernicou školy, kde to je všetko popísané.
Čo sa týka štruktúry bakalárskej záverečnej práci, mala by obsahovať tieto časti:
- Prvá časť: obal, titulná strana, čestné prehlásenie, poďakovanie (nepovinné), abstrakt, predhovor (nepovinné), obsah a zoznam tabuliek, grafov, obrázkov
- Hlavná časť práce, nazývaná inak jadro práce zahŕňa: úvod, kapitoly, podkapitoly, záver, zoznam použitej literatúry
- Tretiu časť tvoria prílohy
Teraz sa zameriame a hlbšie si rozoberieme zoznam použitej literatúry a zdroje, ktoré majú študenti používať pri vypracovaní bakalárskej záverečnej práce. Už pri samotnom výbere témy, je potrebné si vyhľadať literatúru a zdroje potrebné k vypracovaniu práce. Pre študenta je nevyhnutné, aby mal dostatok zdrojov pri vypracovaní bakalárky. Keďže ide o vypracovanie práce, je potrebné použiť odbornú a vedeckú literatúru. Množstvo študent si neustále kladie otázku a to: či môžem do bakalárskej práce použiť online zdroje? My Vám na to odpovieme. Musíte pri vypracovaní svojej bakalárskej práce použiť aj online zdroje. A tým by sme mohli tento článok aj uzavrieť. Avšak, pozrieme sa na tento problém trochu komplexnejšie a to hneď z niekoľkých strán. Prečítajte si, ako dôsledne vyberať zdroje do vašich prác z internetu a prečo by ste sa nemali uspokojiť hneď s prvým výsledkom.
Kde zdroje nehľadať
Všetkým je jasné, že online zdroje nájdeme na internete. Avšak, mali by sme sa vyhnúť prahpustému vyhľadávaniu nezmyslov na bulvárnych magazínoch, na fórach a na iných internetových portáloch, ktoré nie sú relevantná. Dosť kontroverzná je aj wikipédia, no pri každom článku nájdete na konci zoznam zdrojov, a z tých už väčšinou čerpať môžete.
Aké zdroje nehľadať
Nehľadajte vyjadrenia denníkov, nehľadajte tlačové správy a vôbec žiadne textové informácie, ktoré nie sú vedeckého charakteru. Dajte si pozor aj na použitie obrázkov, ktoré sú chránené autorským právom. Odporúčame Vám, taktiež sa vyhýbať textom z neoverených stránok alebo z takých stránok, kde je anonym. Anonymné zdroje, Vám určite na škole neprejdú, nepochodíte ani u samotného školiteľa. Okamžite Vám takéto zdroje a texty navrhne zmazať.
Kde zdroje hľadať
V prvom rade musíte začať na Google Scholar. Ide o odnož google, ktorá však hľadá len vedecké články a odborné publikácie. Takto sa jednoducho dostanete k stovkám vedeckých (najmä zahraničných) prác, a to zadarmo a bez námahy. Ak je náhodou článok platený, niekedy vám postačí aj informácia z jeho abstraktu. Ďalšími dôležitými databázami sú napr.: Web of Science, Scopus, ProQuest Cenral. Jedná sa o plnotextové databázy, ku ktorým majú študenti prístup väčšinou, prostredníctvom univerzitnej knižnice alebo si ich môžu zaplatiť. Na internete, ale nájdete aj veľké množstvo databáz, ktoré sú zdarma a pomôžu Vám rovnako ako predchádzajúce databázy. Tieto databázy sú na to dobré, že tam nájdete rôzne práce, články, časopisy a, môžete z nich ľahko čerpať, stačí len ovládať cudzí jazyk (zväčša anglický).
Aké zdroje hľadať
Hľadajte pokojne aj vyjadrenia politikov, primátorov, recenzie relevantných svetových médií, články v odborných časopisoch vedecké publikácie, a kto vie, možno narazíte aj na článok, ktorý napísal váš vedúci práce.
Ako správne zdroje uvádzať a citovať?
Aj keď zdroj pochádza z internetu, je nutné ho korektne odcitovať a zverejniť v práci. V zadnom zozname literatúry uvádzate všetky informácie v takom tvare, aký uvádza smernica rektora. V texte bude stačiť skrátená internetová adresa a prípadne číslo v zozname použitej literatúry. Netreba zabúdať na to, že zdroje sa taktiež formátujú a musia byť presne upravené a, zároveň je potrebné dať pozor na to, že všetky zdroje musia byť abecedne zoradené. V tomto smere je dôležité, si pred samotným písaním bakalárskej záverečnej práce, naštudovať smernicu a zistiť tak ako sa jednotlivé zdroje zapisujú. Prečo to spomíname? Pretože, zdroje z kníh sa zapisujú inak ako napr. zdroje z časopisov a, taktiež internetové zdroje sa opäť zapisujú inak. Preto je dôležité naštudovať si smernicu.
Zopár príkladov ako zapisovať zdroje, Vám zobrazujeme nižšie:
Knižné publikácie
HORVÁT, J. et al., 1999. Anatómia a biológia človeka. 2. vyd. Bratislava: Obzor. ISBN 80-07-00031-5.
ONDREJKOVIČ, Peter. 2002. Globalizácia a individualizácia mládeže. Bratislava : SAV, 2002. 134 s. ISBN 80-224-0689-9.
Článok z časopisu
MINÁRIK, Peter – LULIAK, Milan. 2008. Molekulárna psychiatria: Gény, mozog, sex a rodina. In: Psychiatria, [online]. č. 4, 15, 2008 [cit. 2010-12-20]. s. 283-285. URL: <http://www.psychiatria-casopis.sk/files/psychiatria/4-2008/PSY4-2008-cla17.pdf>.
Článok z knižnej publikácie
KOVAČKA, Miloš a Anna KUCIANOVÁ, 1998. 35. výročie ŠVK v Banskej Bystrici. In: Banská Bystrica. Banská Bystrica: ŠVK, s. 14-16.
Internetový zdroj
RUSHTON, J. Philippe – JENSEN, Arthur, R. 2005. Wanted: More Race Realism, Less Moralistic Fallacy. In Psychology, Public Policy, and Law. 2005 [cit. 2011-10-23]. Vol. 11, No. 2, p. 328–336. URL: <http://psychology.uwo.ca/faculty/rushtonpdfs/PPPL2.pdf>.